Verejné, alebo neverejné zasadnutie zastupiteľstva?

Otázka, či bod programu prerokovať verejne alebo neverejne, sa objavuje na mnohých zasadnutiach – najčastejšie pri osobných veciach, platoch či predaji pozemkov. Zákon o obecnom zriadení dáva jasné pravidlo aj výnimky, ktoré sa oplatí poznať skôr, než zastupiteľstvo o neverejnom rokovaní zahlasuje.

Základné pravidlo: verejne

Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné (zákon č. 369/1990 Zb., § 12 ods. 8). Verejnosť môže zasadnutie sledovať, a s tým súvisí aj povinnosť zverejniť program vopred – na úradnej tabuli a na webe aspoň 3 dni pred zasadnutím (§ 12 ods. 4).

Kedy musí byť rokovanie neverejné

Zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov (zákon č. 369/1990 Zb., § 12 ods. 8). Nejde teda o voľnú úvahu – neverejné rokovanie je viazané na to, že ide o informácie chránené iným zákonom.

O čom sa za zatvorenými dverami rokovať nesmie

Pravidlo o neverejnom rokovaní neplatí, ak je predmetom rokovania (§ 12 ods. 8):

• použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré za odplatu vykonávajú činnosť pre obec,
• nakladanie s majetkom obce, najmä prevod vlastníctva k majetku obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám.

Plat starostu, odmeny poslancov, predaj či prenájom obecného pozemku sa teda prerokúvajú verejne, aj keď sa týkajú konkrétnych ľudí.

Kto dostane slovo

Na rokovaní sa slovo udelí, ak oň požiada poslanec Národnej rady SR, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo iného štátneho orgánu. Slovo sa môže udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce (zákon č. 369/1990 Zb., § 12 ods. 9). Kedy a ako dostávajú slovo obyvatelia, upravuje podrobnejšie rokovací poriadok (§ 12 ods. 11).

Neverejné rokovanie a zverejňovanie

Neverejné rokovanie sa premieta aj do zverejňovania. Zverejňujú sa zápisnice z verejných zasadnutí a výpisy o hlasovaní okrem tajného a neverejného hlasovania (zákon č. 211/2000 Z. z., § 5 ods. 2 písm. b) a f) v spojení s § 5 ods. 8). Do zápisnice preto patrí aj záznam o tom, že a prečo bolo rokovanie vyhlásené za neverejné.

Praktický postup pri návrhu neverejného rokovania

1. Pomenujte, aký zákon informácie chráni. Návrh na neverejné rokovanie má zmysel len vtedy, ak ide o informácie alebo veci chránené osobitným zákonom (§ 12 ods. 8).
2. Overte, či nejde o výnimku. Ak sa bod týka platov, odmien a náležitostí z verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom obce, rokuje sa verejne aj vtedy, keď sa týka konkrétnych osôb (§ 12 ods. 8).
3. Dajte o tom hlasovať a zapíšte to. Do zápisnice patrí, ktorý bod sa prerokoval neverejne a z akého dôvodu.
4. Rozdeľte bod, ak sa dá. Často stačí neverejne prebrať len chránenú časť a samotné rozhodnutie prijať verejne.
5. Pri zverejňovaní postupujte opatrne. Výpisy o neverejnom hlasovaní sa nezverejňujú (zákon č. 211/2000 Z. z., § 5 ods. 2 písm. f), zvyšok zasadnutia áno.

Prehľad v skratke

Ako zapísať priebeh rokovania a vystúpenia, aby zápisnica obstála aj pri neskoršej kontrole, opisuje článok o zápisnici zo zasadnutia.

Ako vám pomôžeme

AINO z nahrávky verejného zasadnutia pripraví prepis, zápisnicu a návrhy uznesení do pár hodín, vrátane vystúpení obyvateľov a hlasovania ku každému bodu. Zápisnica je tak pripravená na zverejnenie bez nočného prepisovania. Napíšte nám a pripravíme ponuku pre vašu obec alebo mesto.

Informatívny prehľad, nie právne poradenstvo. Rozhodujúce je aktuálne znenie predpisov na slov-lex.sk (overené 21. 10. 2026).